Nedávno tomu bolo dva roky, čo sa mi zabila kamarátka, ktorá mala Aspergerov syndróm, a tak si kladiem otázku, koľko tých samovrážd ešte príde? A prečo tomu je tak? Jasné, dosť toho viem aj z vlastnej skúsenosti človeka s AS, aj ja myslím na samovraždu často, ale poďme si tu rozobrať nejaké čísla.
Univerzita v Cambridge skúmala vzorku 374 ľudí s Aspergerovým syndrómom a došla k záveru, že 66 percent opýtaných uvažuje o samovražde, 35 percent si ju aj vážne naplánovalo, prípadne sa o ňu pokúsili a 31 percent trpí depresiou. Dosť alarmujúce čísla, že? Vraj z toho vyplýva, že oproti bežným ľuďom, sa až 10 krát viac ľudí s Aspergerovým syndrómom chce zabiť. A dokonca vraj z bežnej populácie ľudia, ktorí sa pokúsili zabiť zvyknú mať zvýšené znaky autistického spektra.
Aké sú hlavné dôvody samovrážd a ich plánovania u ľudí s AS?
Depresia
Nuž, v prvom rade depresia. Ľudia s AS často trpia depresiou, lebo sa cítia osamelí, nepochopení, nemajú sebavedomie, nevedia si zohnať prácu… Máme proste dosť dôvodov. A keď nejaký z nich trvá dosť dlho, spustí to depresiu, lebo prestaneme pociťovať nádej na plnohodnotný, šťastný život, aký by sme mohli mať, keby sme nemali AS. A keďže tá diagnóza nie je liečiteľná, nejaké motivačné reči, že to bude lepšie, na nás nezaberajú. Logicky nedávajú zmysel.
Osamelosť
Medzi ďalšie dôvody, patria aj tie, ktoré vyvolávajú depresiu, aj keď sú osamote, nie každého to hneď zlomí do depresie, že je osamelý, a cíti sa ako mimozemšťan, ale proste sa dostane k záveru, že ten jeho život nemá zmysel a na čo to naťahovať.
Šikana
Ďalšia vec, hlavne v detstve, v škole, ale aj v zamestnaní, je šikana. Ľudia s AS sú žiaľ obľúbené terče ľudí, ktorí si potrebujú na niekom niečo kompenzovať. Žiaľ šikana sa často objavuje aj zo strany učiteľov v školách, alebo vedúcich v zamestnaní. 95% detí a mladistvých na autistickom spektre zažije v škole nejakou formu šikany.
Nedostatok kvalitnej odbornej pomoci
Ako jeden dosť silný dôvod možno zahrnúť aj nedostatok kvalitnej odbornej pomoci. Väčšina psychológov a psychiatrov žiaľ Aspergerom absolútne nerozumie, a tí, ktorí rozumejú, sú tak vyťažení, že je problém sa k ním dostať a berú za to často pre dosť ľudí neúnosné sumy peňazí. A aký má človek pocit, keď má so sebou problém, a ani študovaný odborník si s ním nevie rady? Nakoniec od neho odchádza v horšom stave, než k nemu šiel. Napokon dosť ľudí s AS, a tá moja kamarátka ja jednou z nich, sa pokúsi zabiť práve po prepustení z psychiatrickej liečebne. Lebo jednoducho už vedia, že im nik nepomôže.
Potrebujeme konkrétnu pomoc
V súvislosti s vyššie napísaným, sa priznám, že som s jednou kamarátkou debatil o blížiacom sa dni autizmu, ktorý je 2. apríla (dubna). Všade po svete svietia na modro, aby ukázali, ako im na nás záleží, ale prejde rok, dva, tri… a my autisti sa pýtame, čo sa zmenilo? Ako ste nám pomohli? Možno niečo v tej oblasti pre deti sa deje, ale čo my dospelí? Nám celý ten deň príde ako jeden veľký výsmech do tváre. My fakt necítime, že niekomu na nás záleží. Nás má práveže každý na háku. A potom sa nemáme chcieť zabíjať.
Chcete ozaj pomôcť, aby sme sa cítili lepšie, aby sme v živote mali svetielko nádeje? Nestačí šíriť povedomie štýlom, vieme, že existuje autizmus a máme radi autistov, hoci o tom nič nevieme. Treba šíriť povedomie naozaj. Aby ľudia vedeli, čo to obnáša, keď je niekto autista, aby nemali len predstavy z filmov. Aby vedeli, že ak má niekto v životopise napísané, že má Aspergerov syndróm, že síce bude sociálne neobratnejší, ale zato bude lojálny pracant, človek so zmyslom pre detail a podobne. Treba aj v školách o tom riadne učiť, a bojkotovať doktorov, ktorí sa o tú tému nezaujímajú, nech nám tu vznikne nejaký systém fungujúcej podpory. Však my hľadáme len pochopenie, aby nás ľudia hneď nezavrhli.
text Branko Lacko, jeho videa o AS můžete sledovat na Autis TV (toto je věnované právě Viki, která se dopisem rozloučila 23. ledna 2015) / foto v náhledu z Pixabay.com
Jedna odpověď