K napísaniu tohto článku ma inšpirovali skúsenosti s viacerými psychológmi, a tak som sa zamyslel, ako by mal byť Aspergerov syndróm chápaný správne. Ide o môj osobný pohľad na vec, pohľad od človeka, ktorý sám má túto diagnózu.
Keď som kedysi sám prvý krát prišiel na možnosť, že by som mohol mať Aspergerov syndróm, zažil som od psychiatričky názor, že predsa normálne rozprávam, tak ho mať nemôžem. Až neskôr, po nájdení si odborníčky, ktorá sa špecializuje na autistické poruchy som sa utvrdil, že nielen že túto poruchu mám, ale ľudia, ktorí by mali byť odborníci na psychické poruchy, si často vykladajú diagnostické kritériá Aspergerovho syndrómu nesprávne. Behom života a aj nedávno som počul o veľa ďalších prípadoch, kedy si odborníci vyložili zle zase iné veci, tak niekto nedostal diagnózu, hoci bol jasne jeden z nás, aspíkov. Tak si hovoríme my, ktorí máme tento syndróm.
Čo chápu psychológovia v MKCH-10 nesprávne
Ktoré body diagnostických kritérií Aspergerovho syndrómu podľa MKCH-10 si vykladajú odborníci nesprávne, a aký to má súvis s IQ, ktoré som spomenul v nadpise? Ide o tieto dva:
Neviem, kde si moja bývalá psychiatrička prečítala to o reči, MKCH-10 vôbec neuvádza, že by ľudia s AS nevedeli normálne rozprávať, práve naopak, citujem: „Z celkového hľadiska nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu hovorenej reči, schopnosti rozumieť reči ani kognitívneho vývoja.“ Zo skúseností viem, že niektorí ľudia s AS majú zvláštnu intonáciu, rozhodne však nie všetci, skôr menšina, takže je možné, že si utvorila názor na základe niekoho, u koho sa prejavila zvláštna reč a automaticky to považovala za niečo charakteristické. Odborníci, treba si uvedomiť, že každý sme iný, a na základe jednej, dvoch skúseností si nemôžete robiť na nás názor, treba sa držať kritérií manuálu, intuíciu na spoznávanie AS získate, až spoznáte minimálne 10 ľudí, ktorí spadajú do kritérií.
Aspergerov syndróm a ako súvisí s IQ
Druhý bod z manuálu, ktorý býva nesprávne pochopený je: „absencia sociálno-emocionálnej vzájomnosti prejavujúca sa narušenou či odlišnou reakciou na citové prejavy druhých ľudí, prípadne nedostatočná prispôsobivosť správania podľa sociálneho kontextu alebo chabé prepojenie sociálnych, emocionálnych a komunikatívnych vzorcov správania“
Nevykladajte si to ako absenciu empatie, skôr odlišného fungovania. Ide o to, že ľudský mozog, aj ten autistický, je neuveriteľne prispôsobivý. Ak nejaká časť, napríklad práve taká intuitívna empatia nezačne fungovať automaticky, nahradí si ju mozog na základe pozorovaní logikou, ktorá časom zase môže v rôznej miere prejsť do intuície, tak ako keď sa človek učí nejakú novú schopnosť a robí ju často. A tu narážam na IQ, ktoré práve udáva mieru schopnosti jedinca logicky myslieť. Čím vyššie IQ, tým skôr a lepšie sa človek s AS naučí prejavovať empatiu k druhým, chápať ich city, a reagovať na ne spôsobom, na ktorý sú zvyknutí.
Inak povedané, dieťa na základnej škole, ktoré má AS a priemerné IQ sa bude pravdepodobne prejavovať ako neempatické, ale to neznamená, že všetky deti na ZŠ s AS sa prejavujú neempaticky. Ako sme si povedali, IQ hrá veľkú rolu. Dieťa, ktoré má vysoké IQ je všímavejšie, učenlivejšie a lepšie analyzuje okolie, a to má práve vplyv aj na prejavy empatie – pravdepodobne sa ju naučí pomerne rýchlo zvládať prejavovať tak, ako ostatné deti, alebo len na mierne inej, niekedy aj vyššej úrovni. Takže to, že je dieťa empatické k okoliu nie je dôvodom na vylúčenie diagnózy Aspergerovho syndrómu, pretože je možné, že má vysoké IQ, čo je napokon u ľudí s AS dosť časté. Zo svojej skúsenosti by som povedal, že minimálne polovica ľudí s AS má vysoké IQ, a práve oni sú často diagnostikovaní neskoro, lebo odborníci sa nezamysleli nad vplyvom inteligencie na empatiu. Napokon, aj mne ako malému bolo povedané, že som veľmi nadané dieťa a nebudem mať v budúcnosti v živote problémy… Och, akej utópii som to bol vystavený!
Nehovoriaci autista bez retardácie
Na záver chcem ešte spomenúť, že medzi diagnostické kritériá sa radí aj to, že človek s AS nemôže mať zároveň mentálnu retardáciu, inak sa proste už jedná o inú formu autizmu, zvyčajne detský autizmus, v dospelosti Kannerov autizmus.
Čo to vlastne znamená? Mne príde, že to hovorí, že v podstate na ten klasický autizmus, ako ho poznáme, musí mať nejakú mieru mentálnej retardácie, a že bez nej je vlastne autista Asperger. Iste, sú ešte iné formy, a podľa diagnostických kritérií môže byť nehovoriaci autista bez retardácie, ale tam myslím ide o to, že ten človek má v podstate Aspergerov syndróm a k nemu ešte mutizmus (němota), preto nerozpráva.
Páči sa mi prístup amerického DSM-V, kde zjednotili autistické poruchy pod jednotný názov autizmus. Všetci sme na spektre, sme autisti a komu sa teraz obvykle vraví autista, je buď autista s mentálnou retardáciou alebo mutizmom. A vlastne základný druh autizmu je ten, ktorý bol doteraz AS, prípadne vysokofunkčný autizmus, ale tie dva sú takmer to isté.
Snáď som nikoho neurazil, ako som písal na začiatku, ide o môj pohľad na vec. Budem rád, keď mi v komentároch poviete svoj názor.
______________
Text Branko Lacko
