Psycholog nepoznal AS, přišel jsem mu jako adept na vězení

Lacko: Psycholog nepoznal AS, přišel jsem mu jako adept na vězení

Branko Lacko je na Slovensku známý Asperger téměř jako Michal Roškaňuk u nás. Má svůj pořad na Youtube AutisTV. Jak hledá tento 26-letý muž své místo ve společnosti, co mu brání ve vztahu s dívkou a co mu v šestnácti řekl psycholog, který nepoznal Aspergerův syndrom, si můžete přečíst v rozhovoru s ním.

Na FB skupině Aspergerov syndróm jste zmínil, že když jste byl u psychologa na testech, poslal vás rovnou do vězení. Můžete nám to vysvětlit?
V puberte, nejak v 16 rokoch som k nemu chodil kvôli depresiám a úzkostiam. Mal som aj chute sa zabiť. No a raz mi dal robiť na počítači nejaký dlhý psychotest, tak som ho vyplnil a on si potom vytlačil na papier výsledky. A potom to bolo hodne divné. Pozeral na ten papier strašne dlho a nič nehovoril, vyzeral prekvapene. Tak som sa ho pýtal, čo zistil. A on ten papier dal predo mňa a nič nepovedal. Tak som sa pozrel a boli tam len samé grafy a nejaké hodnoty, ktorým som nerozumel. Chcel som to vysvetliť. On mi povedal, že niečo také ešte nevidel. Že mi tam 4 nejaké hodnoty vyšli úplne na maximum, a že už keď je len hociktorá jedna z nich na polovici, je to výsledok typický pre človeka zavretého na psychiatrii alebo v nápravnom zariadení. A mám si teda na seba dávať pozor, aby ma niekam nezavreli. Potom mi už nedal ani ďalší termín, nevedel asi čo so mnou. A ja som odtiaľ odišiel s tým, že keď stačí polovica z jedného zo štyroch, tak by som mal byť už na 800% niekde zavretý…

On věděl, že máte AS?
Nevedel, vtedy som tú diagnózu nemal. Na to, že mám AS som prišiel sám až o dosť rokov neskôr. Doktori neschopní, nepoznajú tu AS. Aj teraz potrebujem kvôli jednej veci potvrdenie od psychológa o spôsobilosti, a obvoďačka mi napísala do žiadanky, že mám AS, tak všetci ruky preč…. A jediná Jánošíková, koho poznám, že by mi mohla pomôcť, je tak vyťažená, že sa s ňou nedá spojiť.

Jak jste na to přišel sám?
Kedysi na jednom fóre som našiel test na AS a ja si rád vypĺňam testy, tak som si ho urobil a vyšiel pozitívny. Tak som pozeral, čo to ten AS je na Wikipédii, a tam to majú popísané dosť drasticky, tak si vravím, ja a autista? Blbosť. No asi o rok neskôr, keď som začal chodiť na psychiatriu kvôli strachu zo zubárky a problémov v škole a depresii, mi dali diagnózu schizoidná porucha osobnosti. A tak som si ju zase hľadal na nete a našiel som, že sa často mylne diagnostikuje u AS. Tak som začal pátrať po rozdieloch a zistil som dva hlavné. Jednak schizoid nemá problémy so zmyslami, a druhá vec, on je sám, lebo sám byť chce, zatiaľ čo AS by sa chcel socializovať, ale nedarí sa mu to. No a tak mi došlo, že na tom AS niečo bude. Potom som začal hľadať ľudí, ktorí to majú tiež, našiel ich na nete a zistil som, že si rozumieme. A tak som sa vydal na svoju druhú samostatnú cestu vlakom v živote, a to rovno do Prahy na zraz aspergerov, aby som zistil, akí sú osobne. A zažil som nádherný pocit, konečne som zapadol do kolektívu. V ten moment mi bolo jasné, že mám AS. Už len zohnať oficiálne potvrdenie. A to sa mi podarilo vďaka tomu, že som radil rodičom AS detí a oni videli, že fakt tým deťom rozumiem a že som jasný AS. A tak sa za mňa viacerí prihovorili u Jánošíkovej, ktorá ma teda napokon zobrala a diagnózu potvrdila. Dostal som odporúčanie aj na dobrého psychiatra, ktorý AS tiež potvrdil.

Jak jste to řešil mezi 16. až 26. rokem, než jste zjistil, že jste Asperger?
Bral som prášky od psychiatričky, ale nesadli mi, mal som vedľajšie účinky a odbúrali mi len strach z budúcnosti, nie z prítomnosti, výsledkom čoho som zanedbával školu, lebo mi bolo úplne jedno, čo so mnou bude a nebál som sa, že ma niekto zdrbe. A keď prišlo na vec, išiel som sa z toho zosypať a neraz rodičia museli žehliť moje problémy v škole. Postupne som vystriedal 4 lieky, a všetky na mňa účinkovali takto, len vedľajšie účinky bývali iné, po jedných som nespal, po ďalších som spal skoro stále, potom som priberal, a potom chudol a bolo mi stále horúco, nakoniec mi to rozhodilo telo tak, že mi začala robiť problémy štítna žľaza. Potom som odmietal už lieky aj odbornú pomoc a radšej sa trápil. Tento rok som však znovu začal brať lieky, ale iného typu, nie SSRI ako tie minulé, a pomerne dobre mi sadli. No sú slabé, síce mi zmiernili napríklad úzkosť z telefonovania, ale aj tak je pre mňa život každodenný boj a v spoločnosti cudzích ľudí veľmi trpím.

Psycholog Tomáš Novák napsal ve stigmatizačním článku, že Aspergeři těžce snášejí jiného Aspergera. Je to pravda?
Rozhodne, je to blbosť. Samozrejme aj AS sú ľudia a tak sa nemusia niektorí zniesť pre iné názory a tak, ale väčšinou sa chápu lepšie, než NT s AS. A to preto, lebo si prešli v živote podobnými vecami, majú podobné trápenia, a tak sa nemusia navzájom báť, že jeden druhého za niečo odsúdi. A v tom spočíva ta úľava, keď sú dvaja AS spolu. Človek môže byť sám sebou, nemusí rozmýšľať nad tým, ako pôsobí, či dodržiava nejaké spoločenské zvyklosti a podobne. Mám taký sen, založiť Aspíranč. Proste miesto, kde by žili spolu ľudia s AS, ktorí majú problém začleniť sa do spoločnosti. A myslím si, že nie je úplne nereálne to raz dosiahnuť, lebo máme teraz na Slovensku aj nové občianske združenie HANS, ktoré sa zameriava na AS a VFA a som v jeho správnej rade. A nápad sa im páčil. Takže ide len o to, či sa podarí zohnať sponzora, ktorý by to zaplatil.

To by mě zajímalo, zda by to fungovalo. Zda by lidem s AS bylo lépe jen mezi sebou. Zda páru, kde jsou oba AS je líp, než když žije AS s NT. Co si o tom myslíte? Máte zkušenost s partnerkou, která je NT?
To je individuálne. Poznám ľudí, ktorí už sa mi tam teraz hlásia, nech na nich myslím, a sú ľudia, ktorí by tam nešli, lebo chcú byť medzi normálnymi. Partnerky som mal AS aj NT. Dvaja AS sa lepšie chápu, ale ak je NT chápavé a tolerantné a má proste nervy na inakosť AS a vie oceniť jeho plusy, môže fungovať aj taký vzťah výborne. AS pretože sa ťažko socializujú, zvyknú byť veľmi verní a lojálni partneri, nemyslím si, že by nejaký AS mal potrebu podvádzať. A zase NT pre AS je výhodou v tom, že má kontakt proste s normálnym človekom a má od neho spätnú väzbu, má sa s kým poradiť o spoločenských veciach, s ktorými má problém.

Ve vztahu jsem málo iniciativní

Někde jsem četla, že pro člověka s AS je někdy dobré, když partner(ka) NT zažije nějaké těžkosti v dětství nebo dospívání. Tak prý více rozumí „jinému“ vnímání světa, úzkostem, depkám atd., kterými trpí často AS. Je tomu tak?
Myslím že áno. Pretože si proste zažili, aké je to mať ťažký život a naučili sa, na čom v živote skutočne záleží, a čo sú len malichernosti. A aspergeri majú väčšinou tiež ťažké detstvo, takže ich to spája.

Branko, vy jste takovou měl? Nebo teď máte?
Mal som NT dievča, ktoré vyrastalo v rodine alkoholikov, má detskú mozgovú obrnu a skončila u pestúnky. Ostali sme dobrí kamaráti. Teraz som sám, ale nadväzujem nový vzťah, ale to je ešte v zárodku.

Viděla jsem vaše video o vztazích. Kdo vás natáčí?
Ja sa natáčam sám vždy, ale toto bolo natočené u mojej poslednej ex.

Říkáte v něm, že vztah(y) vám někdy skončily, protože jste nebyl iniciativní? Už víte, jak být ve vztahu iniciativní? Potřebuje aspík návod?
To je mojou plachosťou a úzkosťami. Som veľmi hanblivý, až zakomplexovaný. Ale to nie je spôsobené len AS. Poznám AS, ktorí sa nehanbia vôbec.

A to jsou ti extrovertní, kteří se nestydí?
Niektorí AS vedia prejavovať lásku fyzicky úplne ako normálny človek, iní s tým majú problém, že nevedia ako sa napríklad správne dotýkať človeka. Nemusia byť nutne extrovertní, môžu byť introverti, stačí aby mali v poriadku sebadôveru, čo ja nemám. Ja osobne som doteraz neiniciatívny a hľadám si už len také, ktoré sú na tom rovnako a proste na mňa nebudú v ničom tlačiť.

Myslíte, že to s věkem bude lepší? Je mnoho mužů i žen, které teprve později začnou být víc pro vztah… Chodíte třeba na nějaké skupinové terapie?
Neviem. Je to možné, niekde som čítal, že u AS býva to dospievanie posunuté kľudne aj o 5-8 rokov. Ale v mojich 26, kde by som podľa tohto mal byť minimálne vyspelý ako 18 ročný, už je to také na hrane. Skôr myslím, že ostanem už aký som. Na terapie nechodím a to z troch dôvodov. Jednak neviem, kto ich tu robí, tak aby vedeli pracovať aj s aspergermi. Druhá vec, moc ich účinku na mňa neverím. Ja som človek, ktorý si robí na všetko vlastný názor a musím si teda na všetko prísť sám. Skúsenosť iného človeka ma nezmení, to až tá moja. A psychológovia mi aj tak ešte nedali nejakú radu, ktorú by som si nedal aj sám, čiže je to pre mňa strata času. Tretím dôvodom je, že nemienim pred cudzími ľuďmi, o ktorých nič neviem, hovoriť osobné veci. Raz sme mali niečo na ten štýl na úrade práce, že sme tam mali vzájomne diskutovať o práci. Ja som sa s nimi nedokázal baviť. Teraz si možno niekto, kto ma pozná povie, že však o sebe stále vypisujem na Facebook. Áno, a nepoznám všetkých ľudí, ktorých mám v priateľoch osobne, ale sú to ľudia z komunity aspergerov a ich rodiny, tých beriem proste ako svoju rodinu, keď už sme na tej jednej lodi.

Co to přesně pro vás znamená iniciativní a neiniciativní ve vztahu? Co vás od partnerky tlačí, že chcete takovou, která vás nikam nebude tlačit?
U mňa tou iniciatívou a tlakom myslím hlavne intimitu a sexualitu.

Mají to lidé s AS více tak, že když dojde k intimitě, tak už je to vážný vztah, a proto to oddalujete?
Nehovoril by som v tomto za ostatných, čo viem, každý to má inak. Niektorí nemajú problém so vzťahmi, niektorí ho majú ešte väčší než ja. Ja si totiž partnerku nájdem, len to troskotá na tej sexualite. Veľa AS si partnerku nájsť nevie vôbec. Ja mám proste strašný problém so sebavedomím. Ono keď vás odmala odmieta kolektív, nikam nezapadáte, tak si uvedomíte, že ste nejak vadní a začnete sa nenávidieť a pripadať si odporní. A ostalo mi to. Neviem to prekonať a naučiť sa mať rád po fyzickej stránke. Po psychickej stránke som pochopil, že robím dobré činy a naučil som sa mať ako tak rád… len ma štve neschopnosť nájsť si prácu…

Ale nerozumím tomu, když najdete děvče, tak to vás miluje a musí vám říkat, že jste hezký chlap a že vás má ráda. To nezabírá?
Áno, hovorili mi to. A nezabralo. Som tvrdohlavý, v papieroch mi píšu, že mám rigidné názory. Proste keď si myslím, že som hnusný a mám ten názor logicky vytvorený, beriem reči o kráse od ostatných za neúprimné reči útechy, alebo snahu o potešenie ma.

Na videu říkáte, že děti chcete…
Deti by som chcel, ale nie z mojich génov. Bojím sa, že by sa preniesli autistické gény. A nechcem mať na svedomí človiečika, čo sa trápi ako som sa trápil ja.

Máte AS po někom z rodiny?
Pravdepodobne áno, moja mamka to asi má a jej otec tiež mal znaky.

malý Branko

Jak vnímali rodiče vaši jinakost?
OK. Rodičia v pohode, keďže mamka je ako ja.

A co říkala vaší diagnóze? Poznala se v tom i ona?
Hej, že to dosť vecí vysvetľuje.

Mnoho dospělých není diagnostikováno a děti mají. Bylo by tedy lepší, kdybyste to nevěděl, že jste AS, a prostě děti jednou měl?
Nemyslím. Keby náhodou mali tiež AS, trápili by sa a ani by sme nevedeli prečo. A vďaka diagnóze mám aspoň polovičný invalidný dôchodok, keď mám problém s tým zamestnaním sa.

Tím, že je více dětí diagnostikováno, tak se jim pomůže v dětství, ale možná v dospělosti nebudou chtít mít děti, protože mají tu diagnózu. Teď znám naopak dospělé, kteří se o své dg dozvěděli až přes děti.
Áno, keď sa s deťmi pracuje, budú na tom oveľa lepšie, než my, čo s nami nikto nepracoval, však bývalky 6 ročná dcéra s AS a ADHD vie lepšie nadviazať kontakt s cudzím človekom, než ja. Ale aj tak budú tí AS iní než normálni ľudia… A bojím sa, že tým, že sa im odmala pomáha, tak či si na to nezvyknú a nebudú viac odkázaní na pomoc druhých. Štát by na to mal myslieť. Napokon v takom Nemecku majú služby aj pre dospelých aspergerov, je to tam na úplne inej úrovni.

Každá firma by měla mít svého autistu

Co jste studoval?
Mám len strednú školu, priemyslovku, ale odbor technické a informačné služby, ktorý bol tak blbý, že ho radšej zrušili. Sľubovali zameranie na informatiku, čo bola sprostá lož a bol to mix strojariny, ekonomiky, účtovníctva a administratívy. A človeku tým dosť zničili život. Aj Jánošíková ten odbor pozná a vravela, že je zlý. Proste z každého rožku trošku a dokopy nič, a žiadna prax.     

V cizině často autisté dělají pohovory na práci mimo klasické pohovory. Mělo by to tak být, co si o tom myslíte?
Štvú ma pracovné pohovory, najprv zisťujú sympatie a pýtajú sa nezmyselné otázky a až v druhých kolách testujú zručnosti. Lenže čo keď ma v prvom kole vždy vyradia, lebo na mne vidia, že som nejaký iný. Pritom keď mi niekde dali možnosť ukázať schopnosti, tak ma brali. Len to boli dva prípady, v jednom ma finančne obabrali, tak som odišiel a v druhom, keď som mal praktické skúšky na sto percent a za polovičný čas, než druhý najrýchlejší, tak sa mi naskytla lepšie platená práca cez otca, tak som zobral tú, lenže tam mi po pol roku nepredĺžili zmluvu.
Tie pohovory odlišné pre autistov, súhlasím. Jedine tak sa ukáže náš potenciál.
Nedávno som bol na konferencii v Bratislave a múdro tam hovorili, fakt by každá firma mala mať svojho autistu.

Čím si myslíte, že je autista pro zaměstnavatele přínosný?
Ja napríklad veľmi často vidím na veľa výrobkoch vady, detaily, alebo niečo, čo sa mohlo urobiť inak a ostatní mi dajú za pravdu. A to len vďaka zmyslu pre detail, a že viem v hlave simulovať celé mechanizmy a princípy rôznych vecí. Proste mám iný pohľad na vec a ten môže byť veľmi užitočný. Ale väčšina firiem sa autistov bojí. Majú nás za rainmanov.
Treba proste šíriť povedomie o tom, akí sme, že sme schopní a užitoční ľudia. Preto som aj založil AutisTV. Aby som búral dogmy. Vlastne ako vy ten časopis 🙂 Plánujem aj točiť video na podobnú tému a s kamarátkou aspergerkou ideme zahrať, ako vyzerá bežný pracovný pohovor s neschopným ukecaným NT a schopným, ale zamlklým AS. A ukázať v praxi, že o čo prišli, keď sa rozhodovali podľa prvého dojmu. A potom ukázať druhú verziu pohovoru s rovnakými účastníkmi, kde by si overovali rovno zručnosti a zistili by, že ten ukecaný NT len kecá a moc toho ozaj nevie a AS je šikovný.

Co ještě plánujete točit na AutisTV?
Mám aj iné zaujímavé plány. Napríklad natočiť video pre AS deti, ktoré ich zoznámi s poruchou a podporí ich do života a vysvetlí im čo a ako. Len to ešte musím dohodnúť s rodičmi, aby súhlasili s obsahom. A ešte v rámci OZ HANS chceme s tou kamarátkou vyrábať aj nejaké pomôcky, ktoré na trhu neexistujú, a sami by sme ich ocenili, keby sme boli malí 🙂

Co vás baví? Máte v profilu, že hudba. Jakou máte rád? Co tanec?
Opravy všetkého možného, cestovanie autom, fotografia, veda, technika, IT, psychológia, rád si pozriem dobrý film a nesmiem zabudnúť turistiku po horách. Hudbu mám rád, hlavne pop a rock z 80. rokov. Ale neodmietnem ani novú muziku, ale skôr na starý štýl. Hiphop, rap, techno a podobne, z toho ma len rozbolí hlava. Tanec… asi takto: Rád tancujem svoj vlastný štýl, že sa hýbem ako sa mi zachce, ale nejaký konkrétny tanec ako valčík, tancovať nechcem, hoci som sa to učil. Nemám k tomu vzťah. Tiež som písal nejaké články. Plus som si zmyslel, že napíšem knihu, ale ide mi to veľmi pomaly. Píšem proste keď mi príde na um téma, lebo nie som kreatívny, potrebujem podnet zvonku, potom sa rozpíšem.

Vy jste na Slovensku známý Asperger jako Michal Roškaňuk u nás?
Až tak známy nie, ale v komunite aspergerov ma pozná skoro každý.
Ale rád by som bol taký ako Michal 🙂

Znáte ho osobně?
Nie, ale rád by som ho spoznal.

Vy jste založil také fórum Pasazeri.net. Co to je?
Som taký akčný mužík. Je to fórum venované ľuďom s poruchami autistického spektra a tým, ktorých zaujíma. Vzniklo na podporu ľudí s týmito poruchami, chceme ich zjednotiť, lebo v jednote je sila. A tiež chceme informovať verejnosť, ktorá prichádza s nami do styku a slúžiť ako komunikačný kanál pre rodičov, príbuzných, učiteľov a ostatných, ktorí nám chcú porozumieť a vytvoriť aj pre nich miesto, kde sa môžete navzájom podporovať. A prečo byť na fóre a nie na sociálnej sieti? Dá sa tu lepšie vyhľadávať, kategorizovať a triediť do tém, je to prehľadnejšie, dajú sa tu robiť lepšie profily a nemusíte mať obavy o súkromie.

Jak vás napadlo fórum s názvem Pasažéři?
Nuž, viem že nie každý chce ísť na Facebook, že sa boja o súkromie a tak, a na FB je v skupinách neporiadok, nedá sa triediť príspevky do kategórií, nedajú sa tam robiť vlastné profilové polia, podľa ktorých sa človek rýchlo dozvie o druhom základné info a nefunguje tam dobre ani hľadanie, tak som chcel niečo prehľadnejšie a bez veľkého brata. Čo sa týka názvu, sme takpovediac na jednej lodi, tak preto ma to napadlo.

Co myslíte tím, že se bude dát lépe kategorizovat a třídit? Bude tedy jasné, kdo je AS a kdo NT?
Aj to. Ale aj myslím aj na urobenie poriadku v samotných príspevkoch, napríklad máme sekciu, kde si NT pýtajú rady od AS a sekciu, kde zase AS chcú rady od NT. A aj kopu iných sekcií, však pozrite a uvidíte.

Ještě se chci zeptat. Paní Jánošíková to je nějaká slavná slovenská doktorka, která rozumí PAS?
Najslávnejšia. Chodí za ňou celé Slovensko. Je fakt dobrá, ale absolútne vyťažená. Niečo ako u vás tuším Thorová. Stala sa aj odborným garantom toho nášho OZ HANS.

Taky je to u vás byznys? Platíte i za diagnostiku?
Táto doktorka tiež berie, ak človek nechce čakať rok. Ale nie pre biznis, ale pretože robí nad rámec toho, čo jej zaplatí poisťovňa.

Zažil jsem ve škole šikanu nejen ze strany žáků

Na videu říkáte, že jste nikdy neměl kamarády, protože neumíte hovořit s druhým člověkem a rozvíjet hovor a nevíte, o čem si povídat… Opravdu jste nikdy s nějakým spolužákem nebyl kamarád, nepovídali jste si právě o oblíbené hudbě… knihách…
Pár som ich mal, ale boli to oni, kto sa o mňa zaujímal. A keď niekto o mňa prejavuje záujem a vie dávať otázky a aj sa k ním sám vyjadruje, tak ho cez to viac spoznám a potom už viem na základe toho aj sám nadviazať reč.

Co jste se svou jinakostí zažíval ve škole? Bez asistentky pedagoga, bez správné diagnostiky?
Bola tam nejaká šikana, nie len zo strany žiakov, kde som sa našťastie ubránil, čo veľká časť aspergerov nedokáže, ale aj zo strany učiteľov. A smutné je, že aj dnes, keď sú deti diagnostikované a majú asistentov, tak čítavam o šikane spolužiakmi aj učiteľmi. A mal som problém s takou tou vnútornou motiváciou, niektoré predmety mi šli samé bez učenia, a iné sa poriadne naučiť nedali, ani keď som sa učil celý voľný čas. To je častý problém u AS. Hlava odmieta informácie, ktoré ju nebavia a nezaujímajú.

Zřejmě se to děje hodně autistům ve škole. Jak to mají rodiče poznat? Možná si samotný malý asperger ani neuvědomuje, že je to šikana?
Tak napríklad tá moja sa mi posmievala, že som trochu pomalší, a naschvál ma naháňala a upozorňovala na moju pomalšiu motoriku pri písaní. Pritom ja som stíhal všetko napísať, lebo som si to čo diktovala udržal v hlave, kým som to nenapísal. Akurát som si pokazil písmo z toho naháňania. Proste ma zhovaďovala pred triedou. Podľa mňa to asperger pozná, ak má viac učiteliek, že pri tej jednej sa cíti zle. Alebo ak sa rozpráva s rodičmi o tom, čo sa deje, myslím, že to vyjde najavo aspoň rodičom, ak nie jemu.

Dnes máte internetové přátele s AS, se kterými se vidíte i naživo, ale jen velmi málo, protože bydlí daleko. O čem si tedy povídáte, když se vidíte naživo? Je to rozdíl mezi chatováním a osobním rozhovorem face to face?
O veciach ako normálni ľudia, ale aj o veľmi osobných veciach. Veľa aspergerov, vrátane mňa, neuznáva tabu. Proste sa otvorene bavíme o hocičom, čo nás napadne alebo zaujíma. Často sú to ale oveľa hlbšie a dlhšie rozhovory na jednu úzku tému, oproti debatám s NT, ktorí toho chcú skôr prebrať čo najviac a nejdú tak do hĺbky. Rozdiel medzi osobným stretnutím a písaním na nete samozrejme je. Osobne človek vidí emócie a správanie sa druhého, lepšie sa chápe napríklad humor a dá sa robiť aj nejaké spoločné aktivity a konverzovať o nich. Ale na druhú stranu aj písomná komunikácia má výhody. Napríklad to, že si ju človek môže otvoriť a prečítať znovu, ak niečo zabudol alebo si nie je istý, či to dobre pochopil.

Jak poznáte, že s vámi druhý mluví, když často nemají lidé s PAS oční kontakt? Neurotypici se na sebe dívají a tím vědí, že spolu mluví.
My sa väčšinou bavíme osamote jeden na jedného, tak je jasné, že nehovoríme na niekoho iného. Ak je nás viac, tak sa ten očný kontakt aspoň na začiatku nadviaže, alebo sa povie meno dotyčného.

Můžete čtenářům přiblížit, jak vypadá sraz aspíků?
Stretneme sa zvyčajne niekde na vlakovom nádraží, aby sme sa našli. Potom ideme podľa počasia buď na piknik, alebo niekam do reštaurácie alebo hospody, kde sa dopredu zarezervuje stôl. No a potom sa kecá a kecá… O všetkom možnom, pekne otvorene, žiadne tabu, strach z odsúdenia. Robíme si často aj srandu sami zo seba, že zraz bláznov a tak, proste sa odviažeme. Samozrejme sú aj aspíci, ktorí majú zo zrazov stres a úzkosti a ani tam sa neodviažu, ale snažíme sa im pomôcť zapojiť sa. Ja osobne som bol len na dvoch zrazoch, je to predsa len ďaleko pre mňa a na Slovensku nie sú, ale v budúcnosti na nejaký ešte asi pôjdem.

A co se tedy chopit organizace srazů na Slovensku?
Snaha bola, ale na Slovensku nás nie je tak veľa, čo to o sebe vieme a nie všetci sú zrazové typy. Takže nakoniec pokusy o zraz stroskotali pre neúčasť.

Jak přijímá veřejnost autisty na Slovensku? A jak běžní lékaři?
Tak ako inde. Majú totálne skreslené predstavy. Keď sa niekomu priznám, že som autista, tak mi povedia, že na to nevyzerám, alebo mi neveria. Doktorka to o mne vie len obvodná a tá sa ku mne správa ako k normálnemu človeku.

 

rozhovor vedla Dagmar Edith Holá / foto archiv Branko Lacko

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on pinterest
Pinterest
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email

Jedna odpověď

  1. Děkuji Branko za upřímné odpovědi , mám syna 12 let, AS+ADHD, BOJÍM SE, CO HO ČEKÁ. Sbírám každé info, co mi pomůže mu zařadit se do společnosti.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *