Remrov je autistický savant, umelec a aktivista v oblasti autizmu. Vidí svet ako veľa malých detailov, vďaka čomu kreslí ceruzkou dokonalé fotorealistické obrazy. Pre Remrova je celý svet jedno veľké chaotické miesto. Na verejnosti je pre neho ťažké sústrediť sa naraz na toľko detailov okolo seba. Keď kreslí, plne sa sústredí na jednu vec – detaily kresby. Preto tak rád kreslí. Jedna jeho realistická kresba trvá 70 až 120 hodín.
Keď bol mladší, nerozumel ničomu okolo seba, nerozumel jazyku. Naučil sa fungovať vďaka napodobňovaniu iných ľudí. Bol mnoho rokov neverbálny. Na otázku, kedy začal hovoriť, odpovedá: „Všetky slová, ktoré som dokázal vysloviť, boli “skopírované” od iných ľudí. Nerozumel som slovám ostatných ľudí. Všetko, čo som povedal a urobil, bolo skopírované. Pomaly som začal vlastné slová a jazyk hľadať vo vnútri seba. Napriek tomu sa mi stále komunikuje veľmi ťažko a vyžaduje to veľa môjho úsilia, aby som svoje myšlienky dal do slov.” Komunikácia a socializácia pre neho boli veľmi ťažké, tak sa vyjadroval ceruzkou. “Keď som bol malý, kreslil som automapy, ktoré mi pomohli riešiť chaotický svet. Kreslenie mi dáva pocit bezpečia a uzemnenia,” napísal nám Remrov, ktorý sa neskôr naučil využívať svoj jazyk a slová na vyjadrovanie seba samého a teraz už vystupuje na prednáškach, kde hovorí o autizme. Natáča aj videá na YouTube, kde zdieľa svoje životné skúsenosti z pohľadu klasického autistu. Keďže ide o veľmi zaujímavého človeka, ATYP magazín sa rozhodol ho vyspovedať a prinášame vám s ním rozhovor.
Kedy si zistil, že si autista? Aká bola tvoja reakcia?
Dostal som diagnózu, keď som bol 21 ročný mladý muž, čo bolo príliš neskoro, pretože do tej doby som bojoval s každým aspektom svojho života. Bolo pre mňa ťažké nájsť si kamarátov, robiť veci do školy, pracovať, chápať jazyk atď.
Čo si myslíš, že je najväčší problém autistických ľudí v spoločnosti?
Myslím, že najväčší problém je byť súčasťou spoločnosti. Ľudia nás vidia ako postihnutých, zatiaľ čo ja nás radšej vidím ako inou formou schopných. Hoci zápasíme s veľa vecami, v ktorých sú neurotypici dobrí, je veľa vecí, v ktorých sme veľmi dobrí a často aj lepší, než neurotypici.
Prečo si začal natáčať videá o sebe a autizme?
Keď sa pozriem na svoju minulosť, vidím, že množstvom situácií autisti nemuseli prejsť, len keby bolo viac pochopenia a uvedomenia. Chcem zabrániť tomu, aby sa tieto veci diali ostatným autistům.
Bol si šikanovaný? Aké iné problémy si mal kvôli tomu, že si autista? Prekonal si ich?
Bol som veľmi šikanovaný, hlavne na druhom stupni základnej školy, ale aj neskôr. Mal som problém nájsť si kamarátov, bol som osamelý, mal som veľa zmyslových ťažkostí a socializácia bola vždy ťažká. Prekonať to nie je možné. Je to skôr o učení sa, ako to zvládať a sústrediť sa na svoje silné stránky. To, či si šikanovaný alebo nie, záleží veľmi od prostredia, kde sa nachádzaš. Musíš proste byť v prostredí, kde sú ľudia viac otvorení voči ľuďom, ktorí sú iní. Keď som vyrastal, žil som v prostredí, kde boli ľudia veľmi uzavretí k inakostiam.
Čo máš rád na vlastnej autistickosti? A celkovo, bol by si radšej neurotypik, alebo si šťastný, že si aký si?
Čo mám rád na svojom autizme je, ako sa pozerám na svet. Všetko vidím veľmi logicky a detailne. Mám tiež rád fakt, že viem robiť veľmi detailné kresby ceruzkou. Nechcel by som byť neurotypik, som so sebou spokojný.
My autisti sa v živote trápime s veľa problémami, myslím si, že je to hlavne kvôli tomu, že ľudia majú uzavretú myseľ, boja sa inakosti. Všimol som si, že zo seba dávaš maximum, aby si šíril prijatie autistov do spoločnosti a učil o nás ľudí. Ako si myslíš, že je najlepšie otvoriť im mysle?
Najlepší spôsob, ako otvoriť ľuďom myseľ, je učiť ich a dokazovať im, že dokážeme byť veľmi cennou súčasťou spoločnosti. Ľudia by nám mali dať šancu.
Myslíš si, že jedného dňa spoločnosť prijme autistov ako normálnych, len trochu iných ľudí, a nie ako niečo divné a horšie? Ak áno, v ktorom roku myslíš, že to bude?
Netuším, či sa to niekedy stane. Myslím si, že niektorí ľudia nás vždy uvidia ako divných. Avšak myslím si aj, že veľmi postupne si ľudia uvedomia, že máme veľa silných stránok, a že máme v spoločnosti svoju hodnotu.
S mojou psychiatričkou máme teóriu, že autizmus nie je porucha, ako si myslia doktori, ale že je to ďalší evolučný krok človeka po homo sapiens sapiens. Myslíš, že je to možné?
Áno, myslím si, že je to možné. Je veľa vecí, v ktorých sme dobrí, v ktorých neurotypici dobrí nie sú. Napríklad dlhé sústredenie sa na konkrétne detaily, na čo neurotypici nemajú trpezlivosť. Ľudstvo potrebuje tieto schopnosti, aby napredovalo. Vraví sa, že Einstein, Darwin a ďalší boli tiež autisti, bez nich by sme ako spoločnosť neboli tak ďaleko vo vede.
Páčia sa mi tvoje kresby, sú úžasné. Kedy si začal kresliť? Boli tvoje obrázky vždy také dokonalé, alebo si sa to naučil postupne vďaka kresleniu veľa obrázkov? Ak súhlasíš, vyber prosím nejaké tvoje obľúbené obrázky, ktoré dám do článku.
Hneď ako som bol schopný udržať ceruzku, tak som stále kreslil. Keď som bol malý, kreslil som vzory tvarov a farieb, a kreslil som mimozemšťanov a roztomilé a vtipné stvorenia. S realistickými kresbami ceruzkou som začal asi desať rokov dozadu. Za tie roky som sa v tom zdokonaľoval. Mám pár kresieb, ktoré sú moje obľúbené, posielam ich v prílohe. Môžeš ich dať do článku s odkazom na môj web, ak chceš.
Poznáš tri typy autistického myslenia, ktoré definovala Temple Grandin? Máš obrazové myslenie? Ak áno, je pre teba ťažké dať svoje myšlienky do slov? Máš nejaké triky, ako si to uľahčiť? Pýtam sa, lebo mám kamarátky, ktoré myslia v obrazoch a je to pre nich dosť veľký problém, majú významovú slepotu.
Mám myslenie v obrazoch. Myslím v obrazoch a je pre mňa ťažké dávať myšlienky do slov. Hoci si niekedy myslím, že to robím dobre, ľudia ma stále nechápu. Žiaľ nemám žiadny trik, ako to robiť lepšie. Veľmi ma zaujímajú slová a rád zisťujem kde sa vzali, ich pôvod. Pozerám na slová veľmi doslovným spôsobom.
Čo si myslíš o tom, keď vysokofunkční autisti hovoria za nízkofunkčných?
Nuž, popravde, nemám rád používanie týchto termínov (tak ako veľa autistov), pretože nedávajú zmysel. Vysokofunkčný a nízkofunkčný sú skôr termíny na to, ako vyzeráš navonok, nie na to, ako funguješ sám pre seba. Napríklad veľa autistov skrýva pred svetom svoje ťažkosti. Niektorí ľudia si myslia, že keď je autista neverbálny, tak je nízkofunkčný, ale v skutočnosti neverbálny autista môže byť schopný fungovať oveľa lepšie, než autista, ktorý vie hovoriť. Avšak myslím si, že je dobré, keď autisti, ktorí vedia vyjadriť s čím majú problémy a čo im pomáha, zdieľajú tieto informácie so svetom.
Chcel by si na záver niečo odkázať našim čitateľom, autistom aj neautistom? Ak áno, dávam ti priestor.
Myslím si, že je veľmi dôležité, aby neurotypici verili v naše schopnosti a prijali nás medzi seba. Pre autistov samotných, je tiež veľmi dôležité, aby ste si verili a sústredili sa na svoje silné stránky namiesto toho, v čom až tak dobrí nie ste.
_______________________________
On-line rozhovor vedl Branko Lacko / snímky archiv Remrova (Další obrazy najdete na jeho webu Remrovsartwork.com a Facebooku Remrov’s Artwork)
Jedna odpověď
Thank you very much for interviewing me, and for publishing this wonderful article about me.