Každá kniha, každý film či každý ucelený útvar musí mať hĺbku, príbeh. V opačnom prípade nezaujme. Možno práve preto sa mnohí nechávajú inšpirovať skutočnými príbehmi alebo sa snažia skutočné príbehy prerozprávať. Magnus je dokument o chlapcovi, ktorého životom je šachovnica a každá prekonaná prekážka je ako posun o jedno šachové políčko vpred. Tak, ako v živote, aj v šachu existujú vzlety a pády. A aj keď to nie je hra/šport pre všetkých, má svoju hĺbku. Šťastie, že je na svete toľko podivne odlišných ľudí a my tak máme stále príbehy, ktoré môžeme zdieľať.
Už ako dieťa sa Magnus Carlsen odlišoval od svojich rovesníkov či súrodencov. Veci chápal inak a niekedy ich ani nepochopil. Ako prvý to začal vnímať jeho otec, ktorý neskôr premýšľal nad jeho výchovou a tým, že Magnus bude zrejme vyžadovať trochu iný prístup. „Čísla mu rozprávali príbeh… alebo presnejšie ukazovali mu obraz,“ říká Henrik Albert Carlsen
Film Magnus je dokument, ktorý rozpráva o chlapcovi, ktorý sa v trinástich rokoch stal veľmajstrom v šachu. Dnes, vo veku 26 rokov, mu vravia „Mozart šachu“. Na otázku, či je alebo nie je Magnus autista, film neodpovedá, no na základe jeho správania a reakcií možno dedukovať, že Magnus sa pohybuje na úplne iných vlnových dĺžkach než bežný človek. „Akoby sa na svet díval cez Matrix,“ komentoval moderátor jednu z Magnusových šachových partií. Film dokumentuje Magnusov život prakticky od jeho narodenia až po súčasnosť. Dvojročného ho zaujalo stavať puzzle, ako štvorročný strávil šesť hodín nad skladačkou z lega a naučil sa spamäti ako vyzerajú vlajky všetkých európskych krajín spoločne s ich rozlohou a počtom obyvateľov. Keď jeho otec pochopil, že viac, ako čokoľvek iné, chlapec vníma vzťahy medzi číslami, napadlo mu, že s takýmto typom myslenia by mohol mať zmysel pre šach. A tak vo veku 5 rokov zahájil Magnus svoju cestu šachisty.
Magnus Carlsen – Mozart šachu
„Je to talent z iného vesmíru,“ říká moderátor při hře Magnus vs Vishy Anand. Ako každá cesta, ani tá Magnusova nebola bez prekážok. Šikana, nepochopenie zo strany druhých… čo patrí medzi bežné reakcie okolia na ľudí, ktorí sú niečím odlišní. Sám Magnus na otázku, či trpí nejakým typom autismu odpovedá: „Nie je to snáď poznať?“, o čom však o 5 rokov neskôr tvrdí, že bol len vtip a ako autista sa necíti. Napriek tomu v dokumente pozorujeme, že Magnus má problémy so vzťahmi, s psychickým nátlakom a stresom (kvôli čomu tiež niekoľkokrát prehrá), s tým byť do niečoho kompletne zahĺbený a so zmyslom pre precíznosť. Nad šachom vraj premýšľa neustále a v hlave má zvyčajne rozohraných niekoľko partií aj napríklad počas toho, keď s ním niekto robí rozhovor. Jeho gestá a mimika, zlozvyky či zadumané pohľady svedčia o tom, že jeho myseľ pracuje inak. Nuž… vždy sa nakoniec ukázalo, že tí najväčší z najväčších sa pohybovali niekde na hrane autistického spektra.
„Dokázal, čo je nemožné. Ako zdolať Everest naboso a bez kyslíku.“(Frederic Friedel)
Nórsky film Magnus z roku 2016, ktorý režíroval Benjamin Ree, bol uvedený na tohtoročnom filmovom festivale Febiofest (23. – 31.3.) v rámci kategórie SVĚTLA SEVERU.
text Z. Fecskeová / foto archiv Febiofestu
