Významová slepota u lidí s Aspergerovým syndromem
Je známe, že ľudia s Aspergerovým syndrómom rozmýšľajú inak. U niektorých je to však natoľko odlišné myslenie, že im to značne komplikuje každodenný život. A tom si povieme.
Ako viete, ja sám mám Aspergerov syndróm, ale s významovo slepotou som sa nestretol u seba, ale u viacerých iných ľudí s AS, s ktorými sa už poznám dlhšie. Nejaký čas to už skúmam, analyzujem a vypozoroval som, že je častejšia u ľudí s tzv. myslením v obrazoch. Zrejme býva častejšie u dievčat, kde je všeobecne AS ďaleko menej prebádané.
Myšlení v obrazech u autistů
Vysvetlime si najprv, čo je to myslenie v obrazoch, z ktorého tento problém vyplýva. Bežní ľudia rozmýšľajú pomocou jazyka, slov, verbálne. Hovoria si niečo vnútorným hlasom alebo si k tomu niečo aj predstavia, ale tá slovná zložka je u nich podstatná. U ľudí s myslením v obrazoch je to inak. Oni majú v hlave akési bubliny. Vidia v hlave zoskupenia myšlienok, pre nás ťažko popísateľné zhluky informácií, obrazových, zvukových, pocitových a inak vnemových, ktoré navzájom na seba reagujú, dochádza k ich interakcii a tak rozmýšľajú.
Problém nastáva, ak majú títo ľudia vyjadriť slovne svoje myšlienky. Musia vedieť tie zhluky pomenovať, vybrať, čo v nich je to dôležité, a čo povedať netreba. Lenže pre nich sú celé tie celky podstatou a nevedia, čo zvýrazniť, čo vylúčiť. A tak pri vyjadrovaní veľa opisujú, no samotnú pointu nepovedia. Pokiaľ nie ste dobrí v dedukcii, neporozumiete im, alebo im porozumiete chybne. Tým u nich pochopiteľne dochádza k frustrácii, vyčerpaniu, depresii.
A zase naopak, ak niekto hovorí niečo im, pre ich myslenie je jedno slovo málo, musia si utvoriť zhluk, ktorý bude reagovať. Preto často nechápu veľmi jednoduché vyjadrenia a ostatní si myslia, či si z nich robia srandu, že niečo tak jednoduché nechápu – tým zase len trpia. Treba si uvedomiť, že ich myslenie funguje inak, oni to chápať nemôžu. Potrebujú to rozviesť, vysvetliť od základu. Nepripadajte si pri tom vysvetľovaní, že ich ponižujete, keď im vysvetľujete niečo ako malému dieťaťu. Oni sú inteligentní, často veľmi moc, ale najprv potrebujú tú myšlienku z toho nášho myšlienkového jazyka dostať do toho svojho.
Zvláštní intonace a mimika u autistů
Ďalší problém je, že ľudia s AS majú často zvláštnu intonáciu a mimiku, a ak sa až pýtajú a majú pritom túto zvláštnu reč tela, normálnym ľuďom prídu ako arogantní a namiesto vysvetlenia, ktoré potrebujú, na nich začnú byť ešte podráždení. Predstavte si to – niečo nepochopíte, opýtate sa a druhý na vás za to je hnusný, a vy odídete zranení, frustrovaní, s pocitmi stratenosti v tomto svete. Nikto vám nerozumie… ležíte na doma na posteli v depresii a nemáte sa s kým o tom ani porozprávať, lebo vás nepochopia. Totálna zúfalosť, osamelosť…
Ako týmto ľuďom pomôcť? Ak sa pýtajú, vysvetľujte, kľudne, od úplného základu, nenechajte sa zmiasť ich čudnou rečou tela a priebežne sa uisťujte, že vám zatiaľ rozumejú. Ak totiž neporozumejú základu, všetko ďalšie čo poviete pre nich význam mať nebude a len zvýšite ich frustráciu. Ani vám v škole nešla zložitá matematika, ak vám chýbalo niečo zo základov, tu je to rovnaké. Taktiež nepredpokladajte, že ich dobre chápete, ak si nie ste istí, či dobre chápete, čo hovoria. Ak by ste reagovali na zle pochopenú vec, zase by ste vyvolali frustráciu. Radšej sa najprv uistite, že ste to pochopili dobre. Nie je to ťažké, celé je to dávaní si spätnej väzby, nič viac, naučte sa to – nech sa netrapime navzajom.
____________
text Branko Lacko
Jedna odpověď